Zápis prvákov

      • Na Slovensku je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšených šesť rokov do 31. augusta. Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané na niektorú zo základných škôl.

        Nástup do školy je v živote každého dieťaťa veľkou udalosťou. Toto obdobie predstavuje radikálnu zmenu v jeho doterajšom vývine, od obdobia bezstarostných hier k prvým vážnym povinnostiam. O zrelosti dieťaťa na nástup do školy hovorí tzv. školská zrelosť, ktorú posudzujú pedagógovia a psychológovia.

        Pripravenosť dieťaťa na nástup do školy, závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí – ako sa učiť.

        Má sedem aspektov:

        1. Sebavedomie. Dieťa by malo mať pocit, že kontroluje a dokáže zvládnuť svoje pohyby, správanie a okolitý svet. Malo by byť presvedčené, že keď sa do niečoho pustí, jeho snaha sa stretne s úspechom, a v prípade potreby sú tu dospelí, ktorí mu pomôžu.
        2. Zvedavosť. Pocit, že je zaujímavé pozerať sa na nové veci, a že učenie je príjemné.
        3. Schopnosť smerovať k cieľu. Prianie a schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba, jednať vytrvalo.
        4. Sebaovládanie. Zmysel pre vnútornú sebakontrolu a schopnosť prispôsobovať svoje správanie zodpovedajúce veku.
        5. Schopnosť pracovať s ostatnými. Táto schopnosť je založená na tom, ako dieťa dokáže byť chápané ostatnými, a zároveň ako samo rozumie ostatným.
        6. Schopnosť komunikovať. Prianie a schopnosť si pomocou slov vymieňať myšlienky, pocity a predstavy. Tento aspekt súvisí s dôverou v ľudí okolo seba a s príjemnými pocitmi plynúcimi z činnosti s ostatnými deťmi alebo dospelými.
        7. Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.

        V čom by malo byť dieťa pred nástupom do školy zrelé?

        U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť.

        Ako sa to dá s deťmi trénovať?

        Viesť ich k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Žiadne veľké veci do nich nemusíme chcieť. Stačí, ak upracú lego, alebo dokončia výkres. Jednoducho trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť. Dnešné deti sú totiž obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič. Sú aj deti perfekcionisti, ktoré mávajú dosť ťažký život. V nich to, bohužiaľ, zostáva.

        Čo predstavuje sociálna zrelosť?

        Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém.

        Čo je školská zrelosť

        Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, ktorý mu umožňuje osvojovať si školské znalosti a zručnosti s relatívnym úspechom,  najlepšie s radosťou a nadšením.

        Znaky školskej zrelosti

        • telesný a zdravotný stav,
        • úroveň kognitívnych funkcií,
        • pracovné predpoklady a návyky,
        • osobnostná zrelosť.

        Telesný a zdravotný stav

        V tomto veku dochádza k premene postavy („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. Zjednodušená metóda na zistenie telesnej stránky školskej zrelosti je tzv. „filipínska miera“, podľa ktorej je dieťa zrelé ak si dokáže chytiť pravou rukou ľavé ucho a vice versa.

        Kognitívne funkcie

        Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Do skupiny kognitívnych predpokladov patrí:

        • vizuomotorika, grafomotorika,
        • reč,
        • sluchové vnímanie,
        • zrakové vnímanie,
        • vnímanie priestoru,
        • vnímanie času,
        • základné matematické predstavy. 

        Vizuomotorika, grafomotorika

        Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, koráliky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína. Dobre rozvinutá vizuomotorika a grafomotorika u predškoláka sú základným predpokladom pre písanie.

        Reč

        Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú. Ak rodič zachytí nedostatky v niektorej z týchto oblastí je vhodné navštíviť logopéda, prípadne psychológa. Školsky zrelé dieťa vie vo vetách a v jednoduchých súvetiach bez agramatizmov vypovedať svoje zážitky. Vie správne vyslovovať všetky hlásky (artikulačná neobratnosť by mala byť korigovaná ešte pred vstupom do školy). Vie vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach. Vie vyrozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu. Vie sa naučiť naspamäť detskú pesničku alebo básničku.

        Sluchové vnímanie

        Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu. Sluch predškoláka by mal byť v škole dobre vyvinutý, nakoľko s ním zásadne súvisí schopnosť dieťaťa zachytiť inštrukcie.

        Zrakové vnímanie

        Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko - ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Zapamätávanie číslic a písmen zabezpečuje zrelá zraková pamäť.

        Vnímanie priestoru

        Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napr. pomenovávanie miesta pri činnosti – vonku, na obrázku, doma.

        Vnímanie času

        V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Rozprávame sa s dieťaťom o tom, čo sa robí ráno, čo najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec. Vnímanie času u predškoláka je teda ďalším podstatným ukazovateľom školskej zrelosti. 

        Základné matematické predstavy

        Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý - veľký, krátky - dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý – väčší - najväčší) alebo množstva (menej – viac -najviac). Pre správny rozvoj matematických predstáv je dôležité začať pracovať s konkrétnymi predmetmi a až neskôr s obrázkami, pomáhajú hry ako domino alebo človeče, nehnevaj sa.

        Pracovné predpoklady dieťaťa a jeho návyky

        Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti. Učiť ich dodržiavať pravidlá (pri hre), zadávať jednoduché úlohy (uprac hračky), prebúdzať záujem o rôzne činnosti (ručné práce) a postupne pridávať cvičenia z detských časopisov alebo pracovných zošitov. Dieťa sa dokáže sústrediť na činnosť 15-20 minút, vie odlíšiť hru od povinnosti, zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, nezačína neustále niečo nové, neodbieha, má primerané psychomotorické tempo, vie sa samostatne obliecť a obuť, vie si pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky, vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC.

        Osobnosť dieťaťa

        Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívnu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa. Preto je dôležité vždy venovať dieťaťu pozornosť, prijímať ho a chápať jeho potreby.